Geografia katastru Králiky

Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 690 m. n. m. a chotár 535-803 m. n. m. Králiky ležia na východných svahoch Kremnických vrchov. Zväčša odlesnený, mierne členitý chotár, tvoria treťohorné uloženiny, najmä zlepence, pieskovce, vápence a ílovce, na západe pyroklasitá andezitov. S geologickou stavbou územia súvisia nerastné suroviny, z ktorých najväčší význam mali arzénové rudy, najmä realgár. Realgár sa bohatšie nachádzal v doline Farebného potoka.

Všetky vody územia Králik sú prostredníctvom povrchový tokov odvádzané do tajovského potoka a tým do Hrona. Z územia Králik odvádza vody do tajovského potoka Farebný potok. Farebný potom aj Tajovský potok pramenia v Kreminských vrchoch a ich povodia majú vejárovitý tvar. Dĺžka celého Tajovského potoka je 11,8 km.

Pôdny kryt králik, ktorý sa realizuje prostredníctvom pôdnychdruhov a pôdnych typov, nie je vzhľadom na pomerne jednoduchú horninovú stavbu, aj vzhľadom na pomerne malú členitosť územia, veľmi pestrý. Zastúpené sú tu tri pôdne typy. Na uhličitanových horninách sa vytvorila rendzina. Najrozšírenejším pôdnym typom v katastri Králik je kambizem. Na širších úsekoch nivy Farebného potoka a Tajovského potoka sa vytvorili fluvizeme, ktoré sú podľa obsahu skeletu skeletnaté, podľa hĺbky stredne hlboké, zrnitostne piesočnatohlinité.

Súčasné využitie územia má najväčší vplyv reliéf. Kým svahy sú porastené lesmi, mierne sklonené územia a plošiny sú využívané poľnohospodársky ako orná pôda a trvalé trávnaté porasty. Kataster Králik ponúka využitie pre cestovných ruch, šport, turistiku a rekreačné účely. Celé územie plní funkciu prímestskej rekreačnej zóny Banskej Bystrice. Využitie územia pre tieto účely umožňuje charakter reliéfu, súčasná vegetačná pokrývka, klimatické pomery a dostupnosť.

Územie je rozdelené dolinami tokov na množstvo samostatných plôch, ktoré ako celok vytvárajú vysokohodnotné územie. Lúky a pasienky sú spestrené ostrovmi lesov a skupinami kríkov, ktoré scenericky tento priestor vhodne dopĺňajú.